Pargomarkkântoorjâ
Jis tun jieh pyevti finniđ tienâspeiviruuđâ tâi vuáđupeiviruuđâ, te Kela puáhtá mäksiđ tunjin pargomarkkântorjuu. Tun puávtáh finniđ tom, jis čuávuvááh iävtuh olášuveh:
- tun lah 18–64-ihásâš
- tun lah pargottes pargo-occee
- tun aasah fastâ Suomâst.
Pargomarkkântorjuu äigi ij lah räijejum.
Tun finniih pargomarkkântorjuu, veikâ jieh teevdi pargoostorroomiävtu ađai jieh lah lamaš pargoost tuárvi kuhháá. Tun finniih pargomarkkântorjuu meid talle, ko tun lah finnim tienâspeiviruuđâ tâi vuáđupeiviruuđâ 400 peivid.
Kela ij määvsi pargomarkkântorjuu olgoenâmáid.
Pargomarkkântorjuu finniimân láá raijiittâsah, jis tun lah vuálá 25-ihásâš tâi jis tust ij lah áámmátlâš škovlim.
Luuvâ lase pargomarkkântorjuu ucâmist (suomâkielân).
Mon ennuv pargomarkkântorjuu finnee?
Pargomarkkântoorjâ lii 37,21 eurod peeivist, já tun finniih tom 5 peeivist ohhoost. Pargomarkkântoorjâ lii talle siämmáá styeres ko vuáđupeiviruttâ já meid tast mana viäru.
Pargomarkkântoorjâ iärrán vuáđupeiviruuđâst tienuuvt, ete vaanhimij puáđuh pyehtih vaiguttiđ torjuu miärán.
Eres puáđuh vyeledeh pargomarkkântorjuu
Puoh tuu jieijâd puáđuh vyeledeh pargomarkkântorjuu mere.
Jis tust láá omâdâhpuáđuh, meid toh vyeledeh torjuu mere. Omâdâhpuáđuh láá ovdâmerkkân láigupuátu, uásuspuátu já vyebdimvuáittu.
Jieijâd omâdâhpuáđuh iä kuittâg vaaigut pargomarkkântorjui
- jis tun lah tiävdám 55 ihheed já tuu pargoost orroom iähtu lii olášum ovdil ko tun paaccih pargotteemmin
- jis tun uásálistáh pargo finnim pyeredeijee palvâlusân.
Vaanhimij puáđuh vyeledeh torjuu, jis tun aasah sunnuin. Tun finniih kuittâg ain ucemustáá pele tuu pargomarkkântorjust. Vaanhimij puáđuh iä vaaigut, jis tun uásálistáh pargo finnim pyeredeijee palvâlusân.
Maaŋgah torjuuh iä vaaigut pargomarkkântorjui. Toh láá ovdâmerkkân
- pärnilase
- elettemiše
- áigápuátutoorjâ
- aassâmtoorjâ
- vádulijtoorjâ.